Ohayo/Konnichiwa/Konbanwa,
vitaj na mojom blogu, ktorý avšak,
pre vašu smolu patrí jednej psycho otaku,
ktorá sa riadi najmä heslom:
,,Kto ma nepozná môže ľutovať,a ten, kto ma už pozná, ľutuje!"
Čo z toho vyplýva?...Sama neviem!
Ale ak si chcete o mňe prečitať viac, síce vymyslené údaje,
ale aj tak, kliknite sem.
Ďalej, chcela by som vás upozorniť,
že pre slabé povahy vstup zakázaný...^^"
Alebo ak o tom chcete vedieť viac, taktiež môžte kliknúť sem.
Som vás prizabila, že? *devil smile*















.

♂Témy týždňa♂

Hudba...

25. srpna 2010 v 9:27 | Akashi Oyaku
Akashi-fanatic
Dobre, tak na spríjemnenie môjho ukrutného kecanie si môžte pustiť Caramelldansen, verte alebo nie, pomáha to! ^^
Budem čerpať informácie z mojej hlavy a nie z hlavy tety Wicky...Takže, čo by sa dalo napísať ku hudbe? Široký pojem, viem, ale aj tak by sa dalo niečo ku tomuto slovíčku povedať. Exitsuje veľa skupín, spevákov, speváčok a taktiež existuje aj veľa žanrov. Čo takto J-rock? (To by som nebola ja, keby že nezájdem do Ázie) Určite poznáte The Gazette, Dir en Grey, alebo aj napríklad Miyaviho. Každý má svoj vlastný štýl, ktorý sa zase tak ľahko napodobniť nedá, aspoň pre mňa je to nemožné...Prejdem teraz ku Kórejcom. Tohoshinki, BigBang a najnovšie aj SHINee...Podľa mňa sú toto najsamplejší ľudkovia ^^ Úžasné texty, pesničky, tanečné výkony. Nikto z týchto sa napodobniť nedá, či už ide o Japonsko alebo o Kóreu. Amerika sa tvári, akú úžasnú hudbu má...ťažko. Začnem Hannou Montanou á la Handrou Zmotanou,neberte si to ku srdcu, čo teraz píšem o Amerike, ale ja ju akosi nemusím. Takže čo vidíte na tej bloňdatej totej? Jediné čo má je celkom dobrý hlas, ale aj to niekedy nie. Potom je tu Justin Bieber. Malé decko, bohvie či nie je odo mňa ešte aj menší a ten jeho tenký hlások, ach bože, celkom mi pripomína babu. Z týchto známejších, ktorých poznám ja, ma už asi nikto nenapadne...A ešte, v Amerike je pomaly každý druhý človiečik Raper, Hip Hoper a neviem ešte kade jaká háveď...Proste Amerika...Nenapadá ma vhodné slovo. Prejdem do Európy, na Slovensko. Naposledy čo som počúvala rádio v aute, tak tam šla akási pesnička, bohužial neviem ako sa volala, pretože ma ani nezaujala, ale tá speváčka drizdala dačo s tým aby bol muž jej, následne nato preskočila úplne inam...tá pesnička bola jak moje slohy...jedno cez druhé...Ešte, že viem, že ja by som také niečo nenapísala, téma o láske, to nie je pre mňa...Potom si určite každý pamätá na Kristínu a jej Horehronie *má ruku pri ústach a odkašliava si* pekná penička čo? *rukou si zadržiava ústa aby sa nezačala smiať* Ehm...dobre. Som kľudná. Ku tej pesničke neviem čo treba napísať. Už by som lastne aj mohla končiť...
Takže...Ja ne!
Akashi (^.^)y

Strach

17. srpna 2010 v 10:07 | Akashi Oyaku
Akashi-fanatic
Neviem či sa vysypalo vrece s dobrými témami, ktoré mám moc rada, ale zase sa vám hlásim s obyčajnými kecami okolo toho. Strach...Čo si pod týmto pojom predstavujete? Každý niečo iné, mám pravdu? Niekto považuje za strach aj to, keď pes na neho vybafne. Iný zase búrky. Hrozná predstava. Ste na poli, alebo ešte lepšie, na poli, ktoré je skoro pri oblakoch. A niet sa kde skryť. Každému by naskočila husia koža. Ale prejdem k inému. Pekne k hororom. Robíte zo seba veľkého frajera, ale keď vám niekto pustí čo i len obyčajný horor, tak ste naprítulenejšie zvieratko? Nepozerajte sa na mňa škareda, poznám takých. No, ak nie ste pripravený, alebo nie ste ten typ na pozeranie hororov, dá sa z neho ľahko odniesť nejaká fóbia. Spomeniem Kruh - ste sami doma a televízia vydá akýsi pazvuk, začne blbúť, alebo sa sama zapne. No ako sa v tedy budete cítiť? Nie moc príjemne. Ďalej by som mohla spomenúť 3:15 Zomrieš - existujú také prípady, že ten kto to videl sa bojí v túto hodinu zobudiť. A čo ak sa duchovia u vás doma zjavujú v úplne inú hodinu? *psycho smile* Nie som taká zlá
Akashi-fanatic
, takže vás prestanem strašiť...možno. Skončím s horormi a prejdem ku ďalšej veci - tma. Najhoršie na tme je to, že aj keď tam nič nie je, oči si predstavujú svoje. Uvediem príklad - Idete po povale, alebo stačí aj obyčajná chodba v normálnej nadmorskej výške a je úplná tma. Čo by ste si predstavovali? Je dosť možné, že aj keď máte voľnú cestu pred sebou, vidíte niečo alebo niekoho kto stojí pri stene, alebo kto na vás vybafne. V tom prípade je najlepšie mať zavreté oči a niečo si pospevovať. A však sa uistite, že máte naozaj rovnú zem, žiadne schody a ani žiadne veci položené na zemi. Len taká malá rada pre vás. Ale niekomu ani to nepomôže, predstavuje si ďalej. Ďalšia rada je, nikam nechodiť keď je tma. To je najúčinnejšie. Ja zase už asi 4 dni nespím, možno tak takú hodinu. A mne tma vôbec nevadí. Práveže podľa mňa je tma lepšia než svetlo. Jediné čo by mi asi nebolo jedno, by bolo to...tma, jedna izba, zamknuté dvere a nejaký zabijak so mnou v tmavej izbe. Ehm, čo ste čakali, že poviem? :D Myslím, že to by aj mohlo stačiť...Keď že som na úplnom začiatku spomínala, že si každý predstaví strach po svojom, mňe nenapadnú a nevypíšem, samozrejme, všetko...

Upíri

11. srpna 2010 v 17:05 | Akashi Oyaku
Zase ďalšia téma pre mňa! ^^
Začala by som tým, že existujú rôzne mýty a povery o upíroch, ktoré nemusia byť zase do istej miery pravdivé. Spýtam sa vás takto- Ako by ste sa bránili pred upírom? Vačšina z vás by asi odpovedala censak, niektorí by ku tomu možno ešte pridali aj krížik. Ale problém je v tom, že cesnak nefunguje, je to už zastaralý ochranný symbol, ale kto vie, či by mohol ešte pomôcť...Kríže sú uvádzané pod vplyvom kresťanstva, tvrdí sa, že diabol si prostredníctvom upíra zobral na seba podobu človeka a preto sa treba modliť a nosiť krížiky. http://www.rovart.com/foto/orig/10208.jpgV súčastnosti na rumunskom vidieku sypú do hrobu upíra proso alebo mak, pretože veria, že upír skôr, než otvorí rakvu, musí zrátať všetky zrnká a to sa do svitania jednoducho stihnúť nedá. Oni tomu proste veria. Existujú aj ďalšie postupy, ale tie môžu byť pre niekoho až moc brutálne. Upírovi treba do srdca zabiť drevený kôl, odrezať mu hlavu, vybrať srdce a spáliť ho, popol treba hodiť do vody a takúto vodu musia vypiť všetci, čo sa v blízkosti upíra nachádzali. Ešte donedávna ľudia pokladali za vampírizmus aj tuberkulózu. Oni totiž videli len bledého a chudého človeka vykašliavajúceho krv. Po smrti takéhoto človeka, telo spálili a popol spoločne všetci členovia rodiny zjedli. Ale takto prispievali na vznik ďalších a ďalších chorôb. Všetky povery a mýty neexistujú iba na území Rumunska, ale aj tu, u nás na Slovensku sa dejú čudné veci, ktoré majú spojenectvo s upírstvom. Najviac prípadov sa eviduje na Zemplíne, kde je upír bežnou súčasťou povier. Prudké dažde, veľké suchá alebo nízka dojivosť - za to všetko vraj môžu upíri. Používanie náboženských symbolov, ako som pred chvíľou spomínala, je vlastne dosť zvláštne, pretože upíri nemajú svojich bohov, ani bohyne a vôbec žiadne spojenie s náboženstvom. Niektorí sú v spojení s akýsimi klanmi, v ktorých musíte podstúpiť rituál, na to, aby ste sa stali vampírom. Spoznali by sme ich podľa hliny vo vlasoch, keďže sú to už vlastne pochovaní a znovuzrodení ľudia, časť z nich nevrhá tieň a majú obrátený režim - aktívni sú najmä v noci a počas daždivých dní bez slnka. Teraz sa zameriam na Draculu. Dracula, pán temnôt, diablov sluha, už ako dieťa týral myši a potkany. Sťahoval ich z kože, lámal im hnáty a zaživa ich nabodával na koly, aby si vychutnal ich pomalú a bolestivú smrť.No, ale Vlad má smolu, že v žiadnej príručne nie je opísaný ako modrooký anjelik s blondatými kučeravými vláskami, ale ako zúrivý depresívny sadista. Sotva sa narodil a už rozbil svojej pestúnke fľašku o hlavu. Hoci zomrel ako 45-ročný, pred 526-timi rokmi, stále nemá pokoj. Darmo niektorí historici tvrdia, že chcel len zaviesť poriadok na Valašsku, zabrániť Turkom, aby dobyli jeho kraj a Bojarom, aby ho zrádzali. Obetným baránkom sa stal už počas svojho života, keď vznikali pamflety, zväčša z pera valašských Nemcov. Napríklad ten o vyslancoch tureckého sultána, ktorí si pred jeho výsosťou odmietli snať z hlavy turbany, pretože im to zakazovala moslimská viera. Vlad o tom vedel, ale aj napriek tomu ich do toho nútil, a keď to však odmietali, dal im ich priklincovať na hlavu. Môžte sa aj dočítať, že jeho obľúbenou zábavkou bolo stolovanie v lese kolov, na ktorých sa ešte zvíjali zmrzačené obete. Mal sa kde učiť, ako chlapec sa dostal do tureckého zajatia do Carihradu a sultán sa rozhodol, že z neho vychová moslima. Aby neskôr zasadol na valašský trón a ako pravoverný umožnil Osmanskej ríši nad týmto územím vydobyť nadvládu. Nestalo sa tak. Po návrate začal bojovať proti Turkom a vzdorným Bojarom, a to dosť kruto. Od tej chvíle sú dejiny plné nabodávania na koly. 10 000 v meste Sibiu v roku 1460, 30 000 bojarov a obchodníkov v roku 1459 v meste Brašov. Obeti pripútali nohy o dva kone a pomaly ju zadkom nabodávali na nie zase tak ostrý kôl, aby utrpenie trvalo čo najdlhšie. Umierali aj niekoľko dní. Ich telá tam zostali aj niekoľko mesiacov. Ďalej to bolo oslepenie, rozštvrtenie, uvarenie, mrzačenie pohlavných orgánov... Fascinovali ho ženské prsia, preto ich dával ženám odzrezať. Obetí boli desiatky tisícov a začal sa rodiť mýtus, mýtus Dracula. Vlad Dracula sa stal rumunskou legendou číslo jeden. Turistickým lákadlom. A hovorí sa, že práve on vybudoval mesto Bukurešť. A celé sa to začalo nabodávaním myší na koly...

Dobre, písala som to ja, takže prosím žiadne kopírovanie, dosť som sa  s tým namakala!
Mohli ste to vidieť na
jednom blogu...nebudem prepájať, xD
Ale je to moja tvorba! ^^
 
 

Reklama