Ohayo/Konnichiwa/Konbanwa,
vitaj na mojom blogu, ktorý avšak,
pre vašu smolu patrí jednej psycho otaku,
ktorá sa riadi najmä heslom:
,,Kto ma nepozná môže ľutovať,a ten, kto ma už pozná, ľutuje!"
Čo z toho vyplýva?...Sama neviem!
Ale ak si chcete o mňe prečitať viac, síce vymyslené údaje,
ale aj tak, kliknite sem.
Ďalej, chcela by som vás upozorniť,
že pre slabé povahy vstup zakázaný...^^"
Alebo ak o tom chcete vedieť viac, taktiež môžte kliknúť sem.
Som vás prizabila, že? *devil smile*















.

Shoonen no Yume - 3.Diel

11. srpna 2010 v 17:13 | Akashi Oyaku |  ♂Shoonen No Yume♂
Myslela som si, že som to sem dala, ale nie, takže dávam to teraz. No, ale neobviňujete ma za to, že neviem písať! Áno? ^^
A ešte, dosť metafor tam je.. o.o Ja neviem čo mi bolo keď som to písala, ale teraz som napísala asi stranu..Celkom rýchlo to šlo...To pri mne nie je zvyk...A ospravedlňujem sa za chyby...
3.diel
Shoonen no yume

O niekoľko hodín bolo ráno a Naruto začal otvárať svoje prenikavé modré oči. Privrel ich, pretože slnko mu zasvietilo priamo na ne. Ale zasvietilo by silnejšie keby Sasuke nesedel tam, kde sedel. Sedel opretý o stenu alebo vchod do jaskyne. Ľavú ruku mal položenú na ľavom kolene a pravú ruku s nohou mal na zemi. "S-Sasuke?" rozospato sa ho spýtal. Sasuke sa rýchlo hlavou otočil a pozrel na neho. "Hm?" len zahmkal a stále na neho pozeral, no bol ticho síce si v mysli hovoril, že je strašne zlatý hneď zrána. "Spal si vôbec?" to bola prvá otázka, čo mu položil za ten deň, okrem tej, čo sa vlastne pýtal jeho meno. Chlapec s havraními vlasmi sa usmial a neskôr pokrútil hlavou. "Ty si vôbec nespal?" čudoval sa Naruto. "Nie," a znova sa otočil na mokrý vonkajšok a sledoval ako z listov stromov a rastlín padajú kvapky čerstvej vody, ktorá padla z neba. "A nechce sa ti spať? Nie si hladný? Kedy pôjdeme ďalej?" zasypal ho otázkami, ktoré nemali súvis. Sasuke len zmetene pokrútil hlavou. "N-nie, nie a neviem," ešte zmetenejšie odpovedal. Blondiak sa zahehnil, vstal a išiel si pozrieť veci, či už uschli. "Sakra...ešte nie sú suché...Tak pôjdem bez hornej časti...chjo..." Sasuke spozornel. "A nebude ti zima?" teraz začal s otázkami on. "Nie..je teplo, prosím ťa," zatriasol s tričkom, "uschnem po ceste," zamumlal. "Uschneš..po..ceste..." v mysli si to hovoril a vstal od steny. "Ja mám tiež vrch mokrý..." a vyzliekol si tú košeľu, ktorá mu aj tak ostala okolo pása, vďaka tej nepraktickej mašle. Naruto sa na neho zadíval a potichu sa zasmial. "Čo je?" povedal naštvaným pazvukom Sasuke. "Heheh...Ja len že keď ťa takto uvidí Sakura, tak neviem ako dopadneš..." začal sa smiať hlasnejšie. "P-prosím ťa, prečo?" "Veď poznáš Sakuru," nevedel sa prestať smiať. "Čo ti je na tom smiešne, Naruto?!" chytal nervy. "N-nič, -ttebayo!" Sasuke sa pousmial a otočil sa navonok. "Môžeme ísť..." pohol sa smerom von. "P-počkaj, Sasuke!" pozbieral si veci a utekal za ním. Prešla asi pol hodina, veci sa pomaly sušili, ale nevedeli kde je Kakashi so Sakurou. Tí dvaja sa rozprávali o rôznych veciach, od toho ako chutí rámen až po nesmrteľnosť chrústa. Logické debaty... No aj tak po tých rokoch, po toľkých rokov sa Sasuke rozhodol, že sa vráti. Mali si toho veľmi veľa povedať. Naruto si však stále nechával ten sen iba pre seba. Čo by sa stalo keby mu to povedal? Čo keby to uškodilo ich priateľstvu? Existovalo veľa otázok spolu s odpoveďami. V diaľke uvideli akýsi mih niečoho ružového a sivého. "Pravdepodobne sú to oni..." zamumlal Sasuke a stále šiel tým smerom spolu s Narutom. Všetci štyria sa uvideli a Sakura na nich ostala pozerať, bola doslova vyjavená. "S-Sasuke-kun? Naruto?" nahodila úškrn a Uchiha s blondiakom sa na ňu debilno pozreli. "Sakura, prosím ťa..prestaň," povedal Kakashi a znova nakukol do knižky. Haruno pokrútila hlavou a už sa na nich pozrela normálne. "Ako to, že ste taký mokrí?" "Zmokli sme," povedal Uzumaki a pozrel na Sasukeho, ktorý bez slova čučal do oblohy, na biele mraky miznúce v nekonečnom modrom "mori" za ktorým bola len prázdnota vesmíru... Tak si Sasuke predstavoval aj svoj život, život, v ktorom sa nikdy alebo len raz za čas objaví niečo pekné ako napríklad ten pocit keď včera pobozkal Naruta keď spal, a potom je tu zase ten hnusný pocit samoty ako vo vesmíre. To boli Sasukeho myšlienky, Sasukeho smútok, ktorý síce nedával najavo, ale v jeho vnútri ho to zožieralo. "Oii...Sasukee!" zamával mu rukou pred tvárou. Uchiha len pokrútil hlavou a pozrel sa na neho. "Hovoril si niečo?" spýtal sa ho, ale zase mu nevenoval pozornosť. Kakashi nakukol cez knižku, "ste stále taký istý...vôbec ste sa nezmenili..." poznamenal a znova sa zasníval do svojej knižky. "Vy tiež Kakashi-sensei..." zahehnil sa blondiak. "No," zavrel knižku, "môžeme ísť ďalej, keďže sme sa našli!" povedal a prešiel okolo Naruta a Sasukeho. "Sakura ideš vedľa mňa... nechaj ich tak," nezaujímavo hovoril a tí dvaja sa na seba nechápavo pozreli. Znova boli v pohybe. "Čože to máme za misiu, Kakashi-sensei?" "Nechajte sa prekvapiť, uvidíte ak na to príde," poznamenal Kakashi. "Určite to bude niečo ľahké čo ľahko zmákneme, Dattebayo!" založil si ruky za hlavu a uškeril sa. "To dalo logiku, Naruto," Sasuke sa pousmial. "Ah...veci by už mohli byť suché..." načiahol sa po veciach, ktoré mal zavesené na batohu a skúsil či sú suché, "Oi..sakra...svieť slniečko viacej..." mumlal si popod nos. "Naruto ty si vážne blondína," Sasuke sa potichu zasmial a Uzumaki sa na neho začudovane pozrel. "T-ty.. si sa zasmial?" hovoril prekvapeným hlasom. Ani si tak nevšímal čo mu vlastne Sasuke povedal, ale to ako to povedal - takým smejúcim sa hlasom...Aj keď tichým, ale predsa... Smiech a Sasuke mu nejako nešlo dokopy. Nedávalo mu to logiku, ako to, že Sasukemu nedáva logiku spojenie Naruto a rámen, a prečo by ho mohol stále jesť. V tejto chvíli nedávalo logiku nič. Síce na to nevyzerali, ale boli strašne radi, že sa konečne videli, stretli a mohli sa vyrozprávať. Každým krokom ubiehala aj sekunda času, ktorého mali v podstate žalostne málo, aj keď si to neuvedomovali. "Ak túto misiu dokončíme, pozívam vás na rámen," povedal rázne Kakashi a už viacej nedebatoval. "Jupíí! A Určite ju dokončíme, Kakashi-sensei! Dattebayo!" Naruto sa usmieval od ucha k uchu a kebyže nemá uši, tak sa mu asi hlava rozpolí. "A prečo "ak" Kakashi,sensei?" Sakura naznačila úvodzovkami slovo ak, pretože nechápala prečo to tak povedal. Kakashi im však už pozornosť nevenoval. Nechal ich nech si na to odpovedajú sami. Veď majú na to dosť rokov, no nie? Asi o dve hodiny prišli ku akejsi skale pod ktorou bola hlboká priepasť, až tak, že nevideli na dno. "Aww..nechcel by som tam spadnúť..." lamentoval blondiak. "Tak sa tam nehádž," Sasuke sa na neho pozrel a skomentoval ho.
"Veď sa tam nehádžem! Či?" pozrel sa dole. Sasuke si chytil čelo a prevrátil očami. Naruto sa na neho na chvíľu čudno zadíval. No nebol to ten jeho obvyklý pohľad, ktorý hádže na všetkých, ktorí sa mu nezdajú, ale bol to taký..zasnívaný. "Dobre banda...teraz sa zase rozdelíme. A tak ako sme boli," pozrel sa na Sakuru, ktorá zase strácala farbu z toho, že nemôže byť so Sasukem. Sasuke sa jedným okom pozrel na Naruta a on hneď uhol zrakom rovno na priepasť. "A kam máme ísť?" nepozrel sa na Kakashiho, ale stále mal svoje jedno oko zavesené na Narutovi, ktorý sa snažil vyzerať nenápadne. Kakashi so Sakurou sa vydali vľavo a Sasuke s Narutom išli vpravo popri veľkej priepasti. "Hn, Sasuke?" pozeral do zeme. Uchiha len zahmkal, ale nepozeral sa na neho. "Ja...som nespal...keď si ma..." Sasuke sa zastavil a pozrel na Naruta tak, ako ho nikdy ešte malý blondiak nevidel - vystrašeno. "A-ale..musel si spať!" namietal aj keď mu to zase tak neprekážalo, "nesnívalo sa ti niečo?" Naruto sa taktiež zastavil a pozrel sa na neho. Behalo mu po rozume, že čo keď má Sasuke pravdu a naozaj sa mu to snívalo? Ale to by predsa vyznelo ešte horšie, než keby ho mladý Uchiha naozaj pobozkal. "Nie..nemohlo sa mi to snívať...cítil som to," začal namietať aj on. "Snívalo..." "Nesnívalo..." "Snívalo...!" "Nie, nie! Nesnívalo!" "Argh! Nemá to cenu!" chytil Naruta za ruku, potkol ho a zrazil na zem, avšak nie surovo. "Č-čo robiš?! Sasu..." nestihol to dopovedať, pretože Sasuke spravil to, čo chcel, pobozkal ho a ešte vášnivejšie, než len ten "ľahký" bozk z včerajška...
 


Komentáře

1 AnnElfwind | Web | 11. srpna 2010 v 17:23 | Reagovat

Děkuju za informaci. :)

2 Kakashi & Iruka sensei | Web | 29. srpna 2010 v 20:55 | Reagovat

Jashine a je to tu"!! :D  :D  :D
Honem pokračování!!
Jinak mńami dess Sebby chan 4ever! :-D  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.